Druhý album, ktorý je výsledkom veľmi organického umeleckého aj osobnostného vývoja, ktorým si autor prešiel od svojho eponymného debutu pred tromi rokmi. Samuel Kovalčík hudobnícky pokročil, naučil sa hrať na nové nástroje, využíva nové techniky hry na gitaru a necháva sebou plynúť to, čo počúva a čo ho ovplyvňuje v každodennom živote. Z hudobného hľadiska tak na albume počuť stredoeurópske motívy, ale aj frygické gitarové stupnice, blues, ľahké referencie na Adrianne Lenker, Elliota Smitha, Radiohead či dokonca barokovú hudbu.